Pripravili sme si pre vás ďalší diel, v ktorom rozoberáme najčastejšie zranenia pri športe, ich vznik, ale aj preventívne opatrenia, ktoré nám pomôžu minimalizovať riziko ich vzniku. V predchádzajúcich dvoch dieloch sme sa venovali najčastejším zraneniam bežcov a všeobecným zraneniam pri športe. V dnešnom článku sa detailne pozrieme na zranenia, ktoré sa najčastejšie stávajú pri silových športoch – kalistenike, bodybuildingu, ale aj vzpieraní. V ďalších dieloch sa pozrieme napríklad aj na zranenia pri cyklistike, futbale či volejbale, ale aj na zranenia konkrétnych partií – napríklad chrbta.




Zranenia pri posilňovaní, silovom cvičení a fitness

Silové športy a cvičenia patria v našej populácii medzi tie najobľúbenejšie. Každému vyhovuje trochu iná forma takéhoto cvičenia. Kým niekto dáva prednosť cvičeniu s vlastnou váhou, ďalší si nevie predstaviť deň bez vzpierania. Všetky tieto športy a cvičenia majú však jednu vec spoločnú – existuje pri nich riziko vzniku obrovského množstva rôznych poranení. Nech už sa venujete akejkoľvek forme fitness, majte na pamäti, že vznik zranení je v drvivej väčšine prípadov vinou samotného športovca. Ak podceňujete rozcvičku, doplnky výživy alebo správnu techniku vykonávania cvikov, zraneniam sa nevyhnete. Ktoré sú tie najčastejšie?


Pretrénovanie svalstva

Pretrénovanie svalstva môžeme zaradiť medzi najčastejšie typy zranení, ktoré sú v kruhoch silových cvičení veľmi dobre známe. Nie, nejde o žiadnu klasickú svalovicu. Pri pretrénovaní konkrétnych partií sa totiž môže vyskytnúť naozaj silný lokálny, ale aj celotelový zápal. Pretrénovanie sa môže prejaviť horúčkou, nevoľnosťou, ale aj neschopnosťou pohnúť rukou, nohou alebo inou pretrénovanou partiou. Rané štádiá pretrénovania sa prejavujú stratou výkonu pri športe. K pretrénovaniu sa môžete postupne prepracovávať aj niekoľko týždňov, no dá sa to zvládnuť aj počas jedného neprimeraného tréningu. Pretrénovaniu sa dá zabrániť nasledovaním rozumného tréningového plánu.


Natiahnutie svalstva

Natiahnutie svalu, ale pokojne aj šľachy alebo iného mäkkého tkaniva je jedným z najčastejších typov zranení, ktoré pramenia najmä z nedostatočnej rozcvičky a zahriatia svalstva pred samotným športovým výkonom. Kvalitný strečing po ukončení tréningu opäť dokáže znížiť riziko tohto nepríjemného zranenia. Ak ste si niečo natiahli, doprajte si niekoľko dní pauzu a oddych, aby malo tkanivo dostatok času sa zregenerovať. Ak jemná bolesť či ťahanie neprestávajú po 2-3 dňoch, odporúčame navštíviť lekára, ktorý prípadne diagnostikuje iné závažnejšie poranenie.


Dislokácia kĺbov alebo platničiek

Napríklad taký mŕtvy ťah je kráľom všetkých cvikov. Cvičíte pri ňom primárne hamstringy, zadok a chrbát, no zabrať dostáva celé telo. Rovnako je však aj kráľom pri vzniku zranení. Nesprávnou technikou akéhokoľvek cviku si dokážete ľahko poškodiť platničku či dokonca kĺb. Prevenciou je v tomto prípade napríklad cvičenie pred zrkadlom, ale aj navštívenie trénera, ktorý vás naučí každý cvik vykonávať správne.


Údery a pády závaží

Internet je plný videí, na ktorých ľuďom padne na nohu jednoručka alebo kettlebell a machrov, ktorých privalí olympijská tyč počas benchpressu, ale aj tých, ktorí na seba prevrátia celú posilňovaciu vežu. Pri každom cvičení manipulujte s tréningovými pomôckami zodpovedne, nehádžte ich o zem, pred každým pohybom rozmýšľajte a zvážte možné následky, a v neposlednom rade, pri cvikoch ako je spomínaný benchpress alebo drep majte vždy po ruke sparing partnera. 


Natrhnutie svalu

Síce menej časté, no o to horšie zranenie je natrhnutie svalu. Najčastejšie sa tak deje napríklad pri bicepsových zdvihoch. S natrhnutým bicepsom majú skúsenosti aj špičkoví slovenskí a svetoví kulturisti. V takomto prípade je však nevyhnutná operácia, počas ktorej je potrebné natrhnutý sval zašiť. Zranenie sa vyskytne priamo pri cvičení, sprevádza ho neznesiteľná bolesť a často aj vytvenie modrín, respektíve krvných zrazenín pod kožou.


Všeobecná prevencia proti zraneniam

Okrem spomínanej rozcvičky, sparing partnera, tréningového plánu či opatrnosti sa môžete čiastočne spoľahnúť aj na ďalšie preventívne opatrenia proti vzniku zranení pri cvičení. Jedným z nich je správna diéta, ktorá dodá telu všetky potrebné živiny. S pevnými kosťami vďaka vápniku, zdravými kĺbmi plnými kolagénu a svalmi napumpovanými glukózou a proteínom sú tréningy nielen bezpečnejšie, ale aj efektívnejšie a zábavnejšie. Nezabudnite aj na rôzne ďalšie doplnky, akými je napríklad magnézium, ktoré dokáže naozaj účinne zabrániť vzniku kŕčov. O tie sa dokáže postarať aj vedomé vystavovanie sa chladu, ale o tom zase niekedy nabudúce.